KTO?

Študent/ka:

-          medzinárodných vzťahov, európskych štúdií alebo politológie so záujmom o oblasť bezpečnostnej a zahraničnej politiky

-          s aktívnou znalosťou anglického jazyka, ďalší jazyk výhodou

-          s dobrými komunikačnými a prezentačnými schopnosťami

AKO?

Zaslaním životopisu a krátkeho motivačného listu v angličtine (max. 550 slov) na emailovú adresu monika.masarikova@cenaa.org do 31.januára 2012. Vybraní kandidáti budú následne pozvaní na osobný pohovor v Bratislave. Doplňujúce otázky prosíme tiež adresovať na vyššie spomínanú adresu.

Kolektív CENAA sa teší na osobné stretnutie!

Výzva na stiahnutie

Prvou časťou projektu boli diskusné kluby organizované na siedmych slovenských univerzitách a v mestách, kde zástupcovia Ministerstva obrany (MO), Ministerstva zahraničných vecí (MZV) a Ozbrojených síl SR v panelovej diskusii prezentovali denno-dennú prácu slovenských vojakov v misiách a operáciách v zahraničí. Predmetom diskusií bol tiež širší rámec nášho pôsobenia za hranicami Slovenska, nakoľko práve objektívne pochopenie úloh našich vojakov mimo hraníc Slovenska je nesmierne dôležité pre podporu ich činnosti.

Súčasťou diskusných klubov bola i výstava fotografií Pavla Vitka z Ministerstva obrany SR, ktorý svojím objektívom zachytil príbehy slovenských vojakov v operácii ISAF v Afganistane. Na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave bolo okrem diskusie a výstavy fotografií zorganizované tiež premietanie filmu „Smrť čaká všade“ (v angl. orig. The Hurt Locker), ktoré netypickým spôsobom poslúžilo na rozprúdenie diskusie študentov európskych štúdií a medzinárodných vzťahov.

Druhou časťou projektu bola odborná konferencia „Pôsobenie Slovenska v zahraničných misiách a operáciách“, ktorá sa konala 1. decembra 2011 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Jej cieľom bolo otvoriť platformu pre diskusiu v rámci slovenskej bezpečnostnej komunity. Na Slovensku je na jednej strane vytváraný politický tlak na aktívnu účasť na operáciách medzinárodného spoločenstva, na strane druhej musíme neustále prihliadať aj na ekonomickú stránku našich misií a silné rozpočtové obmedzenia, ktoré vedú k prehodnocovaniu nášho pôsobenia v zahraničí. Konferencia sa preto pokúsila zhodnotiť výsledky doterajšieho pôsobenia Slovenska v misiách v zahraničí a tiež identifikovať limity a výzvy, pred ktorými stoji Slovensko v oblasti medzinárodného krízového manažmentu (MKM).

Diskusiu viac ako 60 slovenských odborníkov z Ministerstva obrany SR, Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva vnútra SR, Ozbrojených síl SR, Úradu Vlády SR, Národnej rady SR, Klubu generálov SR, Zväzu vojakov SR, Generálnej prokuratúry SR a tiež zástupcov mimovládnych organizácií a univerzít zachytávajú nasledujúce tri kapitoly. Závery publikácie, ktorý sumarizuje hlavné myšlienky jednotlivých panelov, si môžete prečítať po kliknutí na dolný obrázok.

Projekt sa uskutočnil s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky a podporou Univerzitnej knižnice v Bratislave.

ZÁPIS a ZÁVERY:

Cieľom konferencie „Pôsobenie Slovenska v zahraničných misiách a operáciách“ je zmapovať účasť slovenských vojakov a civilistov na zahraničných misiách a v operáciách; a hodnotiť úspechy, limity a výzvy, pred ktorými stojí Slovensko v oblasti medzinárodného krízového manažmentu. Návrh programu konferencie s podrobnejším zameraním diskusie TU. Rokovacím jazykom je slovenčina.

Podujatie pripravuje Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA), Centrum pre bezpečnostné štúdie (CSS) a Univerzitná knižnica v Bratislave (ULIB) v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (MOSR).

Súčasťou podujatia bude tiež výstava fotografií Pavla Vitka (MOSR) z pôsobenia slovenských vojakov z misie ISAF v Afganistane.

Budeme veľmi radi, ak prijmete naše pozvanie, a budete s ostatnými účastníkmi zdieľať Váš pohľad na danú problematiku.

V prípade akýchkoľvek otázok sa obráťte na manažérku projektu Moniku Masarikovú – monika.masarikova@cenaa.org, mobil: 0949 341 304.

Podujatie je otvorené pre širokú verejnosť. O registráciu prosíme tu:

Tešíme sa na Vašu aktívnu účasť.

PREDBEŽNÝ PROGRAM

POZVÁNKA

Bližšie informácie o projekte v sekcii “Panoráma”.

-         postavenia Spojených štátov ako aktéra medzinárodných vzťahov,

-         ich skutočná sila v súčasnosti, ako aj dopad finančnej a ekonomickej krízy na americkú ekonomiku,

-         role Spojených štátov v Arabskej jari,

-         politiky jednotlivých kandidátov na prezidentov,

-         prípadnej reakcie USA na súčasný vývoj situácie v Iráne,

V duchu témy kolokvia Dušan Fischer  prítomným študentom predstavil fungovanie americkej komunálnej politiky a jej vplyv na budúcoročné prezidentské voľby.

Prezentáciu si môžte stiahnuť tu .

Galéria

State of China-Russia Relations Today

Barbora Padrtová

Russian Prime Minister Vladimir Putin visited the People’s Republic of China on October 11^th -12^th, 2011. He held talks with his Chinese counterpart, Wen Jiabao. He also took part in the 16^th regular meeting between the Prime Ministers of Russia and China, which resulted in the signing of a joint communiqué.

Russia and China have held regular meetings since 1996 when Jiang Zemin and Boris Yeltsin declared the establishment of a “strategic partnership” between the two countries. Since then, China has with a remarkable speed grown into the world’s second largest economy. Its rise has had an enormous impact on the spectrum of international relationships on global and regional levels. However, less attention has been given to assessing the impact on its longstanding “strategic partnership” with Russia. Putin’s visit in this year was his third visit in China. Besides the official bilateral meetings on the level of Prime Ministers, Russian and Chinese leaders also meet at other international summits (such as BRIC summits). Currently, the fundamental principle of Russian-Chinese relations is based on economic cooperation, particularly on international trade (SIPRI 2011).

Despite the fact that Russia became the world’s largest producer of oil and second largest producer of natural gas (in 2009), Russian crude oil constitutes a smaller share of China’s overall oil imports today than it did five years ago. China is searching for alternative energy sources, what allows for greater independence from one particular supplier. Its largest oil provider is Saudi Arabia, followed by Angola, Iran and Oman. According to a 2010 report from the International Energy Agency, energy cooperation stands out as the main focus between Russia, a major energy exporter, and China, the world’s biggest energy consumer. For instance, Putin discussed the opening of new energy transportation routes. In January 2011, China and Russia opened an oil pipeline from Daqing, northeast China, to Skovorodino in eastern Russia. Russia furthermore seeks to maintain a dominant position in the region’s energy sector (SIPRI 2011). For now, the key priority in their bilateral negotiations is a gas deal, which has been stalled for more than a year due to disagreements over price. China has pushed for lower rates similar to those charged on its domestic energy market, while Russia wants to set a price that is closer to the one paid by its European customers. If the agreement is reached, the trade volume will increase (the natural gas should supply China with up to 68 billion cubic meters of gas every year), and this will change the fact that the economic cooperation between the two countries lags behind their political cooperation. From a Chinese perspective, the gas deal would bring more security into the sector, and for Russia it could improve its negotiating position in Europe.

However, from a broader context perspective, energy cooperation between China and Russia is not that bright. In 2010, imports from Russia accounted for a mere 6 per cent of China’s total oil imports. This meant that Russia was ranked only as 10th among China’s trading partners. Chinese experts highlight a number of challenges for future cooperation in oil trade, such as Russia’s declining production in Siberia, barriers to foreign upstream investment in Russia and pricing disputes. However, Russia is still very ambitious and optimistic in its economic cooperation with China. Before the 2008 crisis, bilateral trade reached a peak of 55.9 billion USD. According to forecasts of the Chinese Ministry of Commerce, bilateral trade volume in this year will reach new record of 70 billion USD. In the following years they want to bring bilateral trade up to at least 100 billion USD by the year 2015, and further to 200 billion USD by 2020 (SIPRI 2011).

Meanwhile, China is strategically diversifying energy imports and the government has drafted an ambitious plan to explore shale gas reserves. In the gas sector, China found other partners, especially in Central Asia, what weakened Russia’s negotiating position considerably in regards to its traditional perceived sphere of influence. This means that Chinese global influence is rising and it could possibly strain its strategic relations with Russia. These developments have subsequently strengthened China’s hand in gas negotiations. Furthermore, while nuclear power cooperation continues in China’s Tianwan power plant, and Russia is committed to jointly construct new reactors with China, China’s determination to develop its own technology as well as the rising competition from France and the US ultimately makes Russian technology less attractive to China. Despite frequently starting off with a description of the partnership’s great potential and of their top leader‘s expectations for deeper cooperation, Chinese analyses often end in naming the difficulties and frustrations encountered by both sides.

Apart from energy business cooperation, a cornerstone of the China-Russian relationship since the early 1990s has been military cooperation – especially Russian weapon system sales to China. According to SIPRI Arms Transfers Programme report, more than 90 per cent of China’s imported major conventional weapons were supplied by Russia between 1991 and 2010. Nevertheless, Chinese dependence on Russian arms exports is decreasing. Today, China is mainly interested in acquiring technology in order to further develop its own arms industry, which is increasingly capable of meeting both domestic needs and export demand. However, Russia is primarily unwilling to provide China with advanced weapons and military technology due to its concern that China would copy Russian technology and thus become Russia’s competitor on the international arms market. Relatively significant military training cooperation has nevertheless developed since 2005. The four “Peace Mission” joint military exercises provide for high-level consultations about defence cooperation and global and regional security, as well as combat exercises and live fire drills.

Aside from natural resources and weapons, during the Putin’s last visit the two countries reached an agreement that they will each invest $1 billion into a Russian private equity fund. Russia set up the Russian Direct Investment Fund in June 2011 in order to attract foreign capital by co-financing international investment amid efforts to deepen capital markets and wean the economy off its dependence on oil and gas exports. Energy accounts for more than half of Russia‘s exports to China. The treaty thus enables countries to cooperate in some highly sensitive areas, such as military technology. China and Russia are talking about additional multibillion-dollar deals.

Besides energy, trade and arms sales, Moscow and Beijing share a number of mutual interests with regard to regional and international security and stability. They both seek to preserve stability and influence in their respective “near abroad”, oppose a “unipolar world”, prefer multilateralism and officially pursue the principle of non-interference in other countries’ affairs (however, that did not stop Russia´s intervention to sovereignty of Georgia in 2008 or China’s claims in the South China Sea). Still, China-Russia relations are plagued with problems. Their cooperation is not as smooth in reality as when depicted in official rhetoric by top leaders on each side, and the “strategic partnership” lags behind the official aspirations of both sides. One of the fundamental problems in the relationship is a divergence between Chinese and Russian world views – despite simultaneously-declared common positions. For example, a number of Chinese specialists believe that Russia views itself in European terms, thereby weakening its desire or ability to strengthen its relationship with China. Another important factor is that both countries lack genuine political trust. When their interests converge, Beijing and Moscow collaborate, but when the interests diverge, the strategic partnership has little meaning. For instance, they take similar positions on significant global issues in opposition to the United States – in 1990’s Russia, under Primakov, sought to create (though unsuccessfully) an anti-American coalition together with China, India, Iran and Iraq. However, nowadays both insist that their partnership is not anti-US one, but rather a move towards a multipolar world. Both countries promote multilateralism while acknowledging its limitations. For both China and Russia individually, their relationship with the United States is paramount and neither of them would seek a confrontation with the US.

Conclusion

Currently, two of the most important aspects of China-Russia relations are security ties and energy links. In the coming years, China and Russia will supposedly continue being pragmatic “partners of convenience” and only partially partners based on deeper shared world views and strategic interests. While relations will remain close on the diplomatic level, the two cornerstones of their partnership over the past two decades – military and energy cooperation – is eroding despite some significant deals primarily in the energy sector. As a result, Russia’s significance to China will continue to diminish. Additionally, there are strategic planners in Beijing and particularly in Moscow who view the other side as the ultimate long-term strategic threat, and for a decades Russia perceived China as a weaker neighbour. However, with China’s rapid economic development, Russia has to reassess the Chinese position in the world economy and its potential influence.

Sources:

- SIPRI Policy Paper, October 2011, China’s Energy and Security Relations with Russia;

Hopes, Frustrations and Uncertainties, Jakobson L., Holtom P., Knox D., Peng J.

- The Official Site of the Prime Minister of the Russian Federation (http://premier.gov.ru/eng)

- Rossijskaja gazeta, Gasudarstvo, Rossija i Kitaj smogli dogovoritsja po cene na neft

(http://www.rg.ru/2011/10/11/vizit-site.html)

- China daily, Energy links with Russia strengten

(http://europe.chinadaily.com.cn/2011-10/12/content_13874884.htm)

Témou diskusií pri okrúhlom stole, ktoré v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung pripravuje CENAA raz za pol roka, tento krát bola “Biela kniha obrany a udalosti zo Severnej Afriky”

Ako už z názvu vyplýva, jednou z nosných tém fóra boli udalosti v Severnej Afrike a zhodnotenie ich prínosu a vplyvu ako na NATO a EÚ, tak i na Slovensko. Operácia NATO v Líbyi, ktorú Generálny tajomník NATO označil za úspešnú, skončila hneď nasledujúci týždeň po SSF. Medzinárodné spoločenstvo si zo svojho pôsobenia bezpochyby odnáša niekoľko ponaučení. Ktoré sú to, zodpovedali experti v prvom paneli. Podľa expertov zapojenie Severoatlantickej aliancie v Líbyi na jednej strane potvrdilo úspešnosť medzinárodného spoločenstva. Aliancia preukázala rozhodnosť a pripravenosť reagovať v bezprecedentne krátkom čase v situácii, ktorú nikto nečakal. Popri dostatočnom vojenskom a diplomatickom tlaku európskych krajín sa do konfliktu dokázali zapojiť i nečlenské krajiny.

Na druhej strane, opäť do popredia vystúpila nejednotnosť v Aliancii. Napriek súhlasu 28 krajín sa do nej aktívne zapojilo iba 8 štátov. Z vojenského pohľadu nešlo o komplexnú operáciu. Napriek tomu sa i tak objavili problémy so strategickou prepravou, zásobovaním, či zberom spravodajských informácií. O to viac teraz Aliancia usiluje o hľadanie riešenia spomínaných problémov, ktoré bude hlavným bodom aj nadchádzajúceho summitu NATO v Chicagu v máji 2012. Kritika na fóre sa tiež vzniesla na zapojenie Slovenska, ktoré poslalo do oblasti len jediného personalistu. Hoci máme 7 rokov ženijnú jednotku v Afganistane, nepriúčame sa novým schopnostiam a tak treba prehodnotiť naše pôsobenie v zahraničných misiách.

Špecifickú rolu Slovenska v tomto regióne zachytával druhý panel. Účastníci diskutovali, čo môže Slovensko ponúknuť regiónu a konkrétne Tunisku, kde Slovensko v spolupráci s Holandskom prevzalo predsedníctvo nad procesom odovzdávania skúseností z transformačného procesu. Naša úloha v regióne Severnej Afriky spočíva podľa účastníkov v odovzdávaní našich skúseností z transformácie Tunisku. Napriek kultúrnym rozdielom existuje istá suma spoločných charakteristík, ktoré nám uľahčujú pochopiť jeho situáciu. Zároveň je Tunisko vnímané ako krajina s najvyšším potenciálom pre úspešnosť transformácie. Na druhej strane účastníci poukázali na absenciu tuniskej perspektívy členstva v NATO a EÚ, ktorá je hnacím motorom reforiem v Južnej Európe, kde sme doteraz pôsobili. Z toho pre medzinárodné spoločenstvo vyplýva i potreba nového rámca partnerstiev.

Skupina expertov z Ministerstva obrany, zahraničných vecí a financií, Národnej rady SR a mimovládneho sektora tiež na fóre pokračovala v expertnej debate o strategickom hodnotení obrany (SHO), ktorú CENAA otvorila v decembri minulého roka. Hoci v čase konania fóra ešte nebola hotová Biela kniha obrany, diskutujúci mali k dispozícii Závery analytickej fázy SHO, ktorú na rokovanie Vlády SR predložil Minister obrany v auguste. Debata v treťom a štvrtom paneli sa tak tento krát sústredila na výsledky ročnej práce predkladateľov. Účastníci sa pokúsili zhodnotiť, kde bolo Ministerstvo obrany (MO SR) úspešné v navrhovaných reformách a kde naopak ostali rezervy, a či sa v procese kvalitatívne posunula i slovenská bezpečnostná komunita.

Diskutujúci sa zhodli, že strategické hodnotenie obrany sa dostalo za polčas procesu a je už vidno prvé pozitívne výsledky. Ministerstvo obrany načrtlo základný rámec ďalšieho postupu SHO, pokročila spolupráca s Českou republikou, či širšou bezpečnostnou komunitou. Na druhej strane proces odhalil nedostatočnú kapacitu mimovládnych organizácií a akademickej obce pripomienkovať prácu rezortu, čo by zvýšilo jeho výkonnosť a funkčnosť. Kým prvý panel venovaný SHO končil v pozitívnom duchu najmä v dôsledku vzatia dokumentu na vedomie Vládou SR, druhý panel reflektoval neistotu v realizácii jednotlivých návrhov v kontexte predčasných parlamentných volieb. Niektorí diskutujúci tiež poukázali na absenciu širšej bezpečnostnej koncepcie a pretrvávajúcim problémom v oblasti financovania armády.

Závery 7. Slovenského strategického fóra, 14.-15. októbra 2011, Skalica

Galéria podujatia:

Téma nasledujúceho čísla Transatlantických listov bude čoskoro zverejnená na našej web stránke a na facebook stránke (http://www.facebook.com/CENAA.org). V prípade ak máte odporúčania, komentáre, alebo záujem publikovať v Transatlantických listoch, kontaktujte nás na e-mail rebecca.murray@cenaa.org.

Aktuálne číslo Transatlantických listov si môžete stiahnuť tu. Staršie vydania nájdete v sekcii Transatlantické listy

CENAA Vám praje príjemné čítanie.

CENAA v spolupráci s Centrom pre bezpečnostné štúdie (CSS) umiestila na fakultu viac ako štyridsať fotografií z ich výcviku, misie v Kosove, či aktuálnej operácie v Afganistane, ktoré si študenti mohli prezrieť a oboznámiť sa tak s našou úlohou v zahraničných operáciách.

Úvodným podujatím dvojtýždňovej výstavy bolo premietanie filmu “Smrť čaká všade” (v originále The Hurt Locker). Po filme so študentami diskutoval pplk. Ferdinand Muríň, veliteľ Dopravného práporu v Hlohovci, ktorý sa v roku 2006 zúčastnil misie v Iraku a v roku 2009 misie v Afganistane. Na fakultu zavítal aj autor fotografií, Pavol Vitka (MO SR).

Podujatie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied, UK bolo prvým podujatím projektu, cieľom ktorého je zvyšovanie informovanosti verejnosti o účasti Ozbrojených síl SR v zahraničných misiách. Prvou časťou projektu je turné diskusných klubov po vybraných slovenských vysokých školách. Druhou časťou projektu je odborná konferencia, ktorá sa uskutoční v decembri, cieľom ktorej bude expertne zhodnotiť úspechy, limity a výzvy nášho zapojenia v medzinárodnom krízovom manažmente.

Galéria podujatia: